Otázky
a odpovede

Položte nám otázku
Niektoré otázky a odpovede sú prebraté z poradne časopisu Trend a odpovedal na ne Ján Záborský – zakladateľ OZ Sporiteľ, vaše otázky priebežne doplňujeme.
  • Po ukončení strednej školy som hneď začal pracovať od 8/1998 a skončil som 9/2000, kedy som zároveň začal študovať na VŠ. V 9/2003 som dosiahol vek 25 rokov a v 6/2005 budem končiť VŠ. Zaujímalo by ma, ako dopadnú moje odvedené peniaze do Sociálnej poisťovne za obdobie 8/1998 až 9/2000. Predpokladám, že po ukončení VŠ budem sporiť v DSS. Mám nejaký nárok na vrátenie alebo prevod týchto peňazí zo SP do DSS? Ak nie, tak nevylučujem podanie žaloby na súdnom dvore EÚ.
    Odvody zaplatené v rokoch 1998-2000 sa budú brať do úvahy pri výpočte dôchodku z prvého piliera. Aj po vstupe do DSS totiž budete naďalej platiť aj odvody do Sociálnej poisťovne, akurát budú v polovičnej výške. Druhá polovica pôjde do DSS, nebudete teda sporiť len v druhom pilieri. Vďaka odvodom z rokov 1998-2000 budete mať po odchode do dôchodku o niečo vyššiu penziu z prvého ako z druhého piliera.
     
    Čo sa týka vrátenia či prevodu peňazí zo SP do DSS, nepripadá do úvahy. Zároveň si trúfam povedať, že so žalobou by ste neuspeli, a to z jednoduchého dôvodu - štát vás o peniaze (v tomto prípade odvody) nepripravil, zohľadní ich totiž pri výpočte penzie z prvého piliera.
     
    Myslím si, že o kvalite správcovských spoločností z hľadiska zhodnotenia úspor klienta veľa napovie to, ako dokázali zhodnotiť peniaze v krajinách, ktoré už tento typ dôchodkovej reformy začali skôr (Poľsko, Maďarsko). Nikde som nenašiel referencie, konkrétne čísla, aké fondy v zahraničí spravujú, ako dlho a o koľko percent zhodnotili peniaze klientov.
     
     
    V prvom rade musím upozorniť, podobne ako to robia aj DSS, že výnosy v minulosti (a navyše v inej krajine) nezaručujú výnosy v budúcnosti. Ďalej si myslím, že má význam porovnávať výkony hlavne s Poľskom, pretože tam už má za sebou reforma dostatočne dlhé obdobie na to, aby bola smerodatná. Ešte by som rád upozornil, že správcovské spoločnosti sa riadia v Poľsku inými pravidlami než na Slovensku, preto sa nedajú oba typy spoločností presne porovnávať.
     
    Aby ste si vedeli spraviť predstavu, pripájam linky na webstránky spoločností, ktoré v tejto oblasti v Poľsku pôsobia a zároveň majú aj DSS na Slovensku:
     
     
    Ostatné spoločnosti, ktoré majú na Slovensku DSS, buď v Poľsku nepôsobia, alebo tam nezaložili OFE.Informácie o druhom pilieri nájdete vždy pod linkom OFE, prípadne Otwarte funduszy emerytalne. Poľština je myslím sama osebe dosť zrozumiteľná, výsledky fondov nájdete pod heslom Wyniki.
     
    Zhrniem, že zhodnotenie poľských OFE dosiahlo v pätročnom období 1999-2003 priemerne 66,8 percenta, pričom najvyššie zhodnotenie za toto obdobie dosiahla poľská ING - viac ako 76 percent. Berte však do úvahy, že podľa poľského zákona sú ich OFE povinné investovať na varšavskej burze do poľských cenných papierov 95 percent všetkých aktív, čo napríklad slovenské DSS nemôžu. Preto opäť varujem pred bezvýhradným porovnávaním oboch trhov.
  • Odporúčate vstúpiť do 2. piliera v súčasnosti 53-ročnému mužovi s hrubým platom 56 tis. Sk s tým, že plánuje po odchode do dôchodku vo veku 62 rokov si ešte čas potrebný pre dosiahnutie 10 rokov sporenia platiť príspevky do 2. piliera z úspor?
    Vzhľadom na vek by som už vstup do druhého piliera príliš neodporúčal. Budete si môcť vybrať len menej rizikové (a teda menej výnosné) fondy a krátka doba sporenia neprinesie ani významné efekty zloženého úročenia.

    Navyše, pri jeho plate mu vyjde veľmi štedrý dôchodok z druhého piliera - za predpokladu, že sa podmienky výpočtu počas najbližších šiestich rokov nezmenia, čo je ale zatiaľ málo pravdepodobné. Vstup do druhého piliera by som odporučil, len ak máte záujem o ďalšie jeho výhody - napríklad dedičnosť úspor či možnosť výberu vyplácania dôchodku.
  • Ako je to so študentmi a DSS? Niekde som totiž počula, že študenti VŠ ak prerušia štúdium alebo neskončia školu titulom už nebudú mať možnosť zapojiť sa do dôchodkovej reformy.
    Zákon hovorí jednoducho: do druhého piliera sa musia do 30. júna prihlásiť len tí, ktorí sú v súčasnosti starobne dôchodkovo poistení. Prerušiť štúdium alebo neskončiť s titulom môžete, ak sa ale neprihlásite na úrad práce alebo nezamestnáte, nepotrebujete sa ani do 30. júna prihlásiť do DSS.
     
    Rozhodujúce je samozrejme to, či ste boli v prípade prerušenia štúdia niekedy od 1. januára 2005 nahlásená na úrade práce alebo pracovala - v tom prípade za Vás boli platené odvody a musíte sa stihnúť prihlásiť do DSS do 30. júna 2006. V opačnom prípade - ak napríklad prerušujete štúdium niekedy teraz a nie ste nahlásená na úrade práce, prípadne zamestnaná, tak sa nemusíte ponáhľať. Ak si nie ste istá, či za Vás odvody platené boli alebo nie, najlepšie je spýtať sa na Vašej pobočke Sociálnej poisťovne.
  • Môj manžel je policajt. Podľa našich vedomostí sa druhý dôchodkový pilier na policajtov nevzťahuje, majú vlastný dôchodkový systém. Včera nám v pobočke Prvej stavebnej poisťovne ponúkli druhy pilier aj pre manžela. Vraj zmluva nadobudne platnosť až po prípadnom odchode od POLÍCIE.Ak by manžel odišiel od PZ vo veku napr. 50. rokov je to vraj už nevýhodne. Prosím vás o presnejšie informácie. Má to vôbec zmysel?
    Policajti majú skutočne vlastný dôchodkový systém, stará sa o nich Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia. Kým bude Váš manžel policajtom, dôchodkové odvody, ktoré za neho platí zamestnávateľ, nepôjdu cez Sociálnu poisťovňu a teda ani do druhého piliera.
     
    Pravdou je, že až od polície odíde, môže si začať v druhom pilieri sporiť, lenže ako píšete, nemusí to byť pre neho výhodné. Ak chcete sporiť v druhom pilieri, máte dve možnosti - buď si platiť navyše dobrovoľné odvody alebo nechať rozhodnutie až na čas, kedy Váš manžel odíde od polície. Výhodnejšie je podľa mňa druhé riešenie.
     
    Ak by manžel (32 rokov) odišiel od polície povedzme o dva roky, môže ešte nasledovne vstúpiť do druhého piliera, alebo už túto možnosť nebude mat?
     
     
    Zákon hovorí, že do 30. júna 2006 sa musia do druhého piliera prihlásiť len tí, ktorí už v súčasnosti sú v systéme starobného dôchodkového poistenia. To znamená, že ak Váš manžel je policajtom najmenej od začiatku roka 2005 (a nebol tým pádom nikdy starobne dôchodkovo poistený), bude po prípadnej zmene zamestnania už musieť vstúpiť do druhého piliera. Zákon totiž tiež hovorí, že kto sa stane starobne dôchodkovo poistený po 30. 6. 2006, pre toho je druhý pilier povinný. DSS si po vstupe do zamestnania bude môcť vybrať sám, ak to neurobí do 30 dní, pridelí mu DSS Sociálna poisťovňa. Zaradí ho do konzervatívneho fondu tej DSS, ktorá má najnižšie poplatky.
  • Neplatiť odvody teda neznamená zrušiť zmluvu o druhom pilieri? Ako postupovať, ak idem do zahraničia pracovať legálne dlhodobo a nechcem platiť odvody, je možné jednoducho ich neplatiť, alebo musím zrušiť zmluvu?
    Odvody musíte platiť, len ak ste platená slovenským zamestnávateľom (prípadne ste samostatne zárobkovo činná osoba) - vtedy je to automatické a povinné. Akonáhle Vás platí zahraničný zamestnávateľ, platí za Vás odvody do sociálneho systému tej krajiny, v ktorej pracujete. V prípade zahraničného zamestnávateľa, ak chcete napríklad sporiť na dôchodok, môžete sa prihlásiť do Sociálnej poisťovne dobrovoľne. Ak to však nespravíte, nič sa nestane - Vaša DSS Vám účet nezruší, len naň nebudú chodiť Vaše príspevky. Nepotrebujete nič rušiť, Váš súčasný zamestnávateľ pri Vašom odchode automaticky posiela do Sociálnej poisťovne Vašu odhlášku. Kým tam nepríde ďalšia prihláška - či už Vaša dobrovoľná alebo od Vášho ďalšieho slovenského zamestnávateľa - odvody neplatíte.
  • Ak má niekto uzavretú zmluvu o starobnom dôchodkovom sporení a odchádza pracovať do zahraničia, aké má možnosti?
    Máte viacero možností - platiť si odvody na starobné poistenie dobrovoľne alebo neplatiť vôbec. V prvom prípade síce sporíte, ale ak v zahraničí pracujete legálne, musíte platiť odvody i tam, čo Vám ukrajuje zo mzdy. Ak neplatíte odvody na Slovensku počas vášho pobytu v zahraničí, nesporíte síce žiadne ďalšie peniaze, no tie, čo máte na osobnom dôchodkovom účte, sa Vám naďalej zhodnocujú. Aby ste z nich mohli v budúcnosti dostávať dôchodok, je potrebné na účet prispievať minimálne desať rokov. Ak teda nejdete do zahraničia nadlho a desať rokov sporenia perspektívne mať budete, neoplatí sa veľmi platiť si odvody na starobné dôchodkové sporenie. Rozumnejšie už je založiť si životnú poistku či DDS, tam sporíte len sebe a nemusíte prispievať na solidaritu v prvom pilieri (z ktorej i tak nič nemáte).
  • Z definície dôchodkovej jednotky a jej aktuálnej hodnoty mi vychádza, že za peniaze, ktoré Sociálna poisťovňa pošle z odvodu zamestnanca do DSS, si vlastne človek kupuje určitý počet dôchodkových jednotiek. Ak predpokladáme, že hodnota majetku bude vo fondoch rásť, znamená to, že aj aktuálna hodnota dôchodkovej jednotky bude rásť a teda ju budeme nakupovať "drahšie", t.j. za rovnaký odvod dostaneme menší počet jednotiek? Pri výbere medzi jednotlivými fondmi rovnakého typu (napr. rastovými) je teda lepšie vstupovať do fondu, kde aktuálna hodnota dôchodkovej jednotky je nižšia a teda nakupovať dôchodkové jednotky "lacnejšie"? Alebo systém funguje inak?
    Systém funguje presne tak ako ste popísal. Ide vlastne o rovnaký princíp ako podielový fond: za vložené peniaze sa nakúpia podielové jednotky v aktuálnej cene. Podielová jednotka je v prípade DSS nahradená dôchodkovou jednotkou, princíp je ale rovnaký. Rozdiel je akurát v tom, že pri DSS si klient nevyberie presný čas nákupu dôchodkovej jednotky - tá sa mu pripíše na účet vždy, keď prídu od Sociálnej poisťovne do DSS odvody. A správne predpokladáte, že ako hodnota dôchodkovej jednotky rastie, tak ju aj drahšie nakupujete. Teda ak ste na úplnom začiatku dôchodkovej reformy získali za tisíc korún odvodov tisíc dôchodkových jednotiek, teraz to už bude (pri hodnote 1,04) len zhruba 960 jednotiek. Avšak tých prvých tisíc jednotiek už bude mať hodnotu 1040 Sk, teda o 40 Sk viac ako na začiatku.
     
    Z opačného hľadiska je to teda treba brať aj tak, že (ak hodnota fondu rastie) nakupujete dôchodkové jednotky v súčasnosti lacnejšie ako ich neskôr predáte. Pravdou je aj to, že ak meníte jeden fond za druhý, tak prejdením do fondu s nižšou aktuálnou hodnotou dôchodkovej jednotky získate viac dôchodkových jednotiek ako vo fonde predchádzajúcom. Keďže však oba fondy vznikali v rovnakom čase, znamená to, že ten "lacnejší" dokázal peniaze v ňom zhodnotiť horšie ako ten "drahší". Ak by sa podobný vývoj zachoval do budúcna, budete mať síce viac dôchodkových jednotiek než pred prestupom, no ich konečná hodnota po zmenení na peniaze bude nižšia ako v tom "drahšom" fonde.
  • Aké odvody do štátneho sociálneho systému sa oplatí dobrovoľne platiť, ak pracujem a dlhodobo žijem v zahraničí?
    Podľa môjho názoru sa neoplatí - azda okrem druhého piliera - platiť žiadne dobrovoľné odvody štátu. Vo väčšine prípadov sa totiž dá nájsť komerčná alternatíva k ich krytiu, ktorá je zväčša aj lacnejšia - nemusíte platiť solidaritu a nákladný štátny aparát. Predovšetkým Vám ale nik nedá záruku, že sa legislatívne normy nezmenia práve v čase, keď sa budete musieť na niektorú zo sociálnych dávok spoľahnúť.
     
    Poistenie v nezamestnanosti - nemá význam, radšej tie peniaze ušetrite napríklad na termínovanom účte alebo kdekoľvek inde, ak sa stanete nezamestnaným, pomôžu Vám preklenúť obdobie strávené bez práce.
     
    Nemocenské poistenie - ak pracujete v zahraničí, nemá pre Vás význam. Prvých desať dní práceneschopnosti by mal platiť Váš (slovenský) zamestnávateľ, ktorého asi nebudete mať, keďže ste v cudzine. Ak si chcete ochrániť príjem v prípade choroby, skúste radšej životné, prípadne úrazové poistenie, v ponuke niektorých poisťovní už je aj komerčná ochrana v prípade PN. Aký-taký zmysel by malo, ak by ste plánovali ostať s deťmi na materskej dovolenke namiesto Vašej manželky.
     
    Prvý pilier - môže byť zaujímavý, ale len ak platíte minimálne príspevky a len kvôli tomu, aby ste naplnili požiadavku desiatich rokov sporenia. Osud prvého piliera je veľmi neistý a investovať doň v súčasnosti dobrovoľne veľké sumy pod vidinou budúcej zásluhovosti je veľký hazard. V budúcnosti takmer určite dôjde k výraznému obmedzeniu zásluhovosti v prvom pilieri, radšej preto ušetrené peniaze vložte do životnej poistky, DDP či podielového fondu - nebudete financovať solidaritu a nik Vám na vložené peniaze nesiahne.
     
    V druhom pilieri má význam sporiť, jednak tam idú nezdanené peniaze a potom sú Vaše, nik Vám ich nevezme. Výnosy budú možno nízke, no aj úspora daní má v tomto prípade svoj význam.
  • Aká je minimálna (prípadne maximálna) suma, ktorú by som musel platiť ako dobrovoľný plátca, ak sa rozhodnem pre vstup do druhého piliera? Žijem a pracujem mimo územia SR, no ako obcan s trvalým pobytom na Slovensku mám záujem o slovenský dôchodkový systém už aj vzhľadom na to, že som tu istú dobu pracoval a odvádzal tak odvody do Sociálnej poisťovne.
    Ako dobrovoľný plátca máte minimálnu a maximálnu sumu odvodov stanovenú zákonom. Najmenej môžete odvádzať z minimálnej mzdy, ktorá je od 1. októbra tohto roka stanovená na 6900 Sk. Odvod z nej by bol deväť percent, teda 621 Sk mesačne. Maximálny odvodový základ je zákonom obmedzený na trojnásobok priemernej mzdy, čo je v súčasnosti 47 475 Sk. Odvod z tejto čiastky by bol 4273 Sk mesačne. Je na Vás, aký základ odvodov si ako dobrovoľný plátca stanovíte, ale treba sa ho potom držať, ak by ste si chceli platiť aj iné sociálne odvody (poistenie v nezamestnanosti, nemocenské).
  • Súčasný systém vyplácania dávok z DDP by sa mal zmeniť tak, že DDP budú vyplácať len dočasné dôchodky. DDP budú viesť minimálne 2 fondy, príspevkový a výplatný. Chcem sa spýtať, ako bude vyzerať výpočet dôchodku? Alebo presnejšie, z čoho budú DDP vychádzať pri výpočte dočasného dôchodku? Budú potrebovať pri výpočte aj úmrtnostné tabuľky alebo nie?
    Nový zákon pozná dočasný dôchodok, doživotný dôchodok a jednorazové vyrovnanie. Úmrtnostné tabuľky sa uplatňujú len pri výplate doživotného dôchodku, na ich základe potom podľa zostatku na účte klienta poisťovňa (nie teda DDS, ale to iste viete) vypočíta výšku pravidelnej dávky.
     
    Dočasné dôchodky nie sú ovplyvnené úmrtnostnými tabuľkami. DDS sa totiž s klientom dohodne, že mu bude z jeho úspor vyplácať danú sumu počas určitého vopred dohodnutého obdobia. Riziko smrti teda výpočet neovplyvňuje a nie je teda ani dôvod úmrtnostné tabuľky používať.
     
    V prípade, že klient umrie pred skončením dohodnutej doby, je jeho zostatok na účte predmetom dedenia, o svoje peniaze teda v prípade úmrtia nepríde (na rozdiel od kúpy anuity od poisťovne). Presné pravidlá, ktorými sa bude riadiť výpočet dočasného dôchodku, nájdete v budúcich dávkových plánoch DDS. Keďže na Slovensku ešte žiadna DDS nepôsobí (všetky sú ešte stále DDP), ťažko Vám momentálne dám nejaký konkrétny vzorec.
     
    Manželka by chcela k 1. 1. 2006 ukončiť zmluvu s nemenovanou DSS uzavretú 1. 1. 2005. Predpokladám, že je nutné napísať výpoveď. Kedy je treba podať a čo do nej treba uviesť? Je potrebné uviesť aj názov prípadne účet novej DSS, kam budú presúvať zostatok? S novou DSS už plánuje manželka uzatvoriť zmluvu o budúcej zmluve, ktorá by začala platiť po výpovedi. Je potrebné uskutočniť výpoveď s rovnakým dátumom ako prihlásenie do novej DSS? Bude potom možné vidieť na účte v novej DSS začiatočný stav, ktorý sa bude rovnať konečnému stavu v predchádzajúcej DSS?
     
     
    Možno vás poteší, že prechod do inej DSS je oveľa jednoduchší ako ste popísali. O väčšinu potrebných úkonov sa podľa zákona postará nová DSS, prípadne Sociálna poisťovňa. Ako na to? V prvom rade potrebujete podpísať zmluvu s novou DSS, platnú od určitého dátumu, vo Vašom prípade od prvého januára 2006. Nová DSS po tomto dátume pošle zmluvu do Sociálnej poisťovne a tá - ak uplynul od zápisu predchádzajúcej zmluvy o starobnom dôchodkovom sporení viac ako rok - ju zapíše do registra zmlúv.
     
    Sociálna poisťovňa má zároveň povinnosť oznámiť predchádzajúcej DSS prechod klienta, nepotrebujete teda podávať výpoveď ani nič podobné. Prestup do inej DSS je bezplatný. Dôležité je dať si pozor na spomínaný zákonný limit - zmluva musí prísť do registra najskôr rok po tej predchádzajúcej, ak by tam prišla skôr, Sociálna poisťovňa ju do registra odmietne zapísať. O zápise novej zmluvy (alebo aj o jej nezapísaní) do registra vás podľa zákona bude informovať nová DSS.
     
    Časovo je to podobne, ako v prípade vašej prvej zmluvy: ak sa zmluva zapíše do registra zmlúv do 15. dňa v mesiaci, klientom novej DSS sa stávate od prvého dňa nasledujúceho mesiaca, t.j. vo Vašom prípade od prvého februára 2006. K tomuto dátumu budete mať aj prevedené prostriedky z predchádzajúcej DSS a môžete ich teda vidieť aj na dôchodkovom účte v novej DSS.
  • Ako je to s poplatkami za správu aktív?
    Prvé 3 roky je maximálna hranica 0,08 % a po 3 rokoch pôsobenia je to 0,07 %. Z každého príspevku Vám DSS strháva jedno percento za správu účtu, Sociálna poisťovňa si ako administratívny poplatok z každého príspevku strháva pol percenta. Toto sú zákonom pevne stanovené sumy, ani DSS ani Sociálna poisťovňa si nemôžu určiť nižšie sadzby.
     
    V prípade platobnej neschopnosti niektorého zo základných fondov Sociálnej poisťovne, poskytne jej štát návratnú alebo nenávratnú finančnú pomoc?
     
    Paragraf 157 ods. 4 zákona o sociálnom poistení hovorí, že "v prípade platobnej neschopnosti niektorého zo základných fondov poskytne štát Sociálnej poisťovni finančnú výpomoc". O tom, či je návratná alebo nenávratná, zákon nehovorí. Avšak vzhľadom na to, že Sociálna poisťovňa je štátna inštitúcia (aj keď kvázi nezávislá), nemala by návratná pomoc žiadny ekonomický zmysel - peniaze by sa len presypali z jedného štátneho vrecka do druhého, deficit verejných financií by ostal rovnaký. Navyše SP nie je určovateľom príjmovej a výdavkovej časti svojho rozpočtu, tieto faktory (výšku odvodov a výšku dôchodkov) stanovuje zákon, ktorého je SP len vykonávateľom. Ťažko si predstaviť, ako štát žiada výpomoc kvôli tomu, že sú napríklad odvody stanovené prinízko alebo dôchodky privysoko - nie je to problém spôsobený Sociálnou poisťovňou. Z praktického hľadiska bude napríklad takouto výpomocou dotovanie základného fondu starobného poistenia z peňazí získaných privatizáciou SPP. Ťažko sa dá čakať, že by štát zaviazal SP tieto peniaze aj vrátiť.
  • Ako a kedy je možný prestup do inej DSS?
    Prestup do inej DSS je možný rok po podpise prvej zmluvy, potom každého pol roka. Tento prestup je bezplatný. Nie je technicky možné prejsť do inej DSS skôr ako o rok, resp. pol roka, Sociálna poisťovňa totiž novú zmluvu skôr neprijme.
  • Čo si myslíte o vhodnosti využitia druhého piliera ako náhrady za komerčné zivotné poistenie v prípade muža, vek 46 rokov, príjem vysoko nadpriemerný, úspory dostatočné na pokračovanie platenia odvodov počas 10 rokov i v prípade zníženia príjmu, straty zamestnania či prechodu na podnikateľskú činnosť? Podľa mojich informácií sú negatívami poplatky DSS (budú zrejme stúpať), tendencia politikov zneužiť naakumulované prostriedky vo fondoch a nízke výnosy, na ktorých správca vôbec nie je motivovaný. Oproti tomu v prospech 2. piliera hovorí, že úspory sa dajú dediť a dajú sa limitovane, no predsa len jednorazovo vyplatiť. Čo vy na to?
    V prvom rade, druhý pilier by som rozhodne nepokladal za náhradu komerčného životného poistenia. Oba nástroje totiž plnia odlišné úlohy. Druhý pilier má zabezpečiť základný príjem na dôchodku. V prípade invalidity, úrazu či ochorenia Vám však nepomôže. Treba si tiež uvedomiť, že hoci možno máte dosť peňazí na to, aby ste si dobrovoľne platili odvody a zabezpečili si tak vysoký dôchodok od štátu a DSS, rovnaké peniaze vložené do životného a nie sociálneho poistenia by priniesli oveľa výraznejšie zhodnotenie i príjem do dôchodku. Zo svojich odvodov totiž viac ako polovicou prispievate na solidaritu, ktorá je navyše politicky ovplyvniteľná.
     
    Nehovoriac o tom, že štát vám tak či tak zabezpečí zhruba polovicu vášho príjmu ako dôchodok (v tomto konkrétnom prípade menej, keďže zárobok je vysoko nad maximálny vymeriavací základ).
     
    Poplatky za správu fondov sú v súčasnosti vo väčšine DSS na zákonnom maxime a veľmi pravdepodobne budú rokmi klesať, predovšetkým kvôli konkurenčnému tlaku. Hlavný poplatok za správu fondov sa totiž odvíja od celkovej výšky účtu, čo bude v prvých rokoch pomerne málo, veľmi rýchlo však táto suma narastie. Poplatok za vedenie účtu a odplata Sociálnej poisťovni je pevne stanovená na jedno, resp. pol percenta z mesačného odvodu a DSS ani Sociálna poisťovňa ich nemôžu meniť.
     
    Chuť zneužiť prostriedky bude možno u niektorých politikov stúpať, avšak ich snaha spraviť to bude skôr klesať. Čím viac ľudí bude v druhom pilieri, tým väčší bude predsa odpor voči zneužívaniu ich majetku.
     
    Výnosy budú určite nízke, zato však bezpečné. Správca je motivovaný zhodnocovať prostriedky čo najlepšie, pretože poplatky sa odvíjajú od priemernej výšky účtu, teda čím lepšie peniaze zhodnotí, tým vyšší bude mať príjem z poplatkov. Nik si netrúfne peniaze zhodnocovať príliš slabo, rozdiel oproti konkurencii by totiž musel doplácať z vlastných peňazí.
     
    Pozitíva, ktoré uvádzate, sú dobrým dôvodom na to, prečo prestúpiť do druhého piliera. Moja rada znie: pri vysokých príjmoch určite vstúpiť do druhého piliera, ak však chcete nadštandardné, resp. dodatočné príjmy aj po odchode do dôchodku, rozmýšľal by som nad komerčným životným poistením, prípadne nad doplnovým dôchodkovým poistením.
     
    Jednak sú výnosy oboch produktov zaujímavejšie ako budú v tomto a budúcom roku výnosy DSS, a potom - štátny dôchodok je len ozajstné minimum, hoci vo vašom prípade určite zaujímavé, na jeho zvýšenie je však rozumnejšie prišetriť si.
  • Oplatí sa špekulovať s prestupmi medzi jednotlivými fondami jednej DSS, prípadne s prestupmi z fondu jednej DSS do fondu inej DSS-ky v zmysle §96 a §97 zakona č.43/2004. Aký vplyv na hodnotu dôchodkovej jednotky majú príchody a odchody klienta do/z fondu v rámci jednej a aj medzi dvoma DSS?
    Rozmýšľať o prechode medzi rovnakými fondami rôznych DSS sa oplatí predovšetkým na základe dvoch parametrov: celkovej dlhodobej výnosovosti (ktorá síce nezaručuje rovnakú výnosovosť do budúcnosti, ale je dobrým indikátorom šikovnosti tej-ktorej DSS) a výšky odplaty pre DSS.
     
    Oba údaje však budú smerodajné najskôr tak o tri-štyri roky. Vtedy bude mať význam rozmýšľať o zmene DSS podľa najvýhodnejších kritérií. Určite sa však neoplatí meniť DSS či fondy pričasto. S každou zmenou totiž prichádza likvidácia aktív, t.j. zmena dôchodkových jednotiek na reálne peniaze a ich presun do nového fondu s prepočtom peňazí opäť na dôchodkové jednotky podľa aktuálej hodnoty dôchodkovej jednotky v danom fonde.
     
    Inými slovami, takýmito zmenami peniaze zbytočne podstupujú akési "kurzové" riziko, po prepočte v novom fonde síce budete mať rovnaký objem peňazí ako v tom starom, ale môžete v ňom mať menej dôchodkových jednotiek. Samozrejme v situácii, že by takou transakciou došlo k tomu, že prechod vynesie výrazne vyšší počet dôchodkových jednotiek, sa nad zmenou DSS oplatí uvažovať.
     
    Zároveň však musí byť DSS aj dostatočne zaujímavá, t.j. musí dokázať, že vie peniaze dlhodobo zhodnocovať. Vyšší počet dôchodkových jednotiek totiž môže zároveň znamenať, že "kurz" fondu je nízky a teda, že zhodnocovaniu prostriedkov sa zatiaľ veľmi nedarí.
     
    Čo sa týka prechodu medzi jednotlivými fondmi, nemyslím si, že by bola táto možnosť veľmi zaujímavá zo špekulatívneho hľadiska. Každý fond má totiž iný rizikový profil a je stavaný na inú dobu optimálnej investície. Samozrejme, ak sa niekto obáva, že pokles hodnoty investícií v rastovom fonde bude pokračovať, radšej asi prejde do nejakého menej rizikového fondu, ale to nie je špekulatívny dôvod.
     
    V každom prípade, okrem samotného rizika prechodu z výkonného do menej výkonného fondu iné finančné postihy nehrozia, prechod medzi DSS aj medzi fondami je bezplatný. Podstatným údajom bude aj počet klientov, pri dostatočne vysokom počte zmlúv totiž DSS lepšie využije úspory z rozsahu a bude môcť dopriať klientom vyššie výnosy.
  • Čo odporúčate ohľadom vstupu do druhého piliera žene na materskej dovolenke (26 rokov, 3 deti, po VŠ ešte nepracovala, plánuje ešte ostať na materskej 2 - 3 roky)? Platí príspevok do DSS štát? Ďakujem.
    Za matku na materskej dovolenke platí odvody štát, a to zo základu vo výške 0,6-násobku životného minima. Keďže predpokladám, že po skončení materskej dovolenky sa žena plánuje zamestnať, určite sa jej do DSS oplatí vstúpiť - bude mať ešte pred sebou viac ako tridsať rokov do dôchodkového veku a teda veľa času na sporenie a zhodnocovanie dôchodkových úspor. Podobne ako pracujúci ľudia sa však musí pre vstup do druhého piliera rozhodnúť do 30. júna 2006. Neplatí pre ňu výnimka, že bude stačiť sa rozhodnúť až po vstupe do prvého zamestnania. Takú možnosť majú napríklad vysokoškolskí študenti.
  • Oplatí sa vstúpiť so druhého piliera osobe, ktorá má 50 rokov, plánuje pracovať do veku 65 rokov, má momentálne príjem 57 tisíc Sk, ktorý v budúcnosti neklesne pod 40 tisíc Sk?
    Myslím, že sa to skôr neoplatí. V súčasnosti má do dôchodkového veku 12 rokov, čo znamená možnosť výberu len vyváženého a konzervatívneho fondu, ktoré prinášajú nižšie výnosy ako rastový. V najbližších 10 - 15 rokoch v dôsledku približovania sa úrovni EÚ budú pomerne výrazne rásť mzdy, čo je dôležité pre výpočet dôchodku z prvého piliera. Z tohto hľadiska je vhodné zotrvať v prvom pilieri, ktorý pri odchode do dôchodku v tomto konkrétnom prípade (samozrejme to závisí aj od počtu odpracovaných rokov) sľubuje dôchodok vo výške polovice mesačného zárobku, v súčasných peniazoch teda zhruba 20-tisíc korún, kedže maximálny vymeriavací základ je trojnásobkom priemernej mzdy (Vami spomínaných 57-tisíc korún tento strop prevyšuje). Nie je vylúčené, že ak by 50-ročná osoba prestúpila do druhého piliera, mohla by sa dočkať aj nižšieho dôchodku ako by dostala pri zotrvaní v prvom pilieri.
     
    Do druhého piliera by som tejto osobe odporúčal prejsť len vtedy, ak by mala záujem o ďalšie výhody vyplývajúce z druhého piliera, napríklad väčšiu flexibilitu dôchodku (voľba medzi doživotným dôchodkom a programovým výberom) či možnosť dedenia prostriedkov na účte. Pri uvádzanej výške príjmu však predpokladám, že má aj nejakú inú formu sporenia či životného poistenia, a tak je možnosť dedenia pre ňu zrejme irelevantná.
     
    Ešte som by som chcel odoporúčať stránku Inštitútu INEKO, kde sú veľmi podrobne rozobraté a porovnané výhody a nevýhody prvého piliera pre viacero vekových kategórií, čo by takisto mohlo pomôcť v rozhodovaní.
  • Budú odvody na osobný účet sporiteľa v DSS garantované v plnej miere v prípade rastového fondu? Teda či peniaze, ktoré odvedie môj zamestnávateľ do druhého piliera budú 100 % garantované, a len výnosy garantované nebudú?
    Garancia v druhom pilieri je upravená takto: štát vám v prípade, že o peniaze fond príde protiprávnym konaním, garantuje vrátenie sto percent úspor. To znamená, že negarantuje vrátenie toho, čo ste vložili, ale výšku vkladu a jeho zhodnotenie. Samozrejme, ak zhodnotenie bolo negatívne, a v dobe krachu fondu budete mať na účte dôsledkom negatívneho zhodnotenia prostriedkov menej, ako ste vložili, štát vám rozdiel medzi vloženými peniazmi a hodnotou Vášho účtu nedoplatí. To je to investičné riziko, na ktoré podľa zákona upozorňuje každá reklama DSS.
     
    Možnosť "vytunelovania" dôchodkového fondu je však vysoko nepravdepodobná - na to, aby bolo vytunelovanie úspešné, by sa museli spojiť DSS, jej banka - depozitár (ktorý zo zákona nesmie byť s DSS majetkovo spriaznený, čiže nesmú mať žiadnych spoločných vlastníkov) a Úrad pre finančný trh. Trúfam si povedať, že žiadna z bánk na Slovensku nebude riskovať svoju bankovú licenciu a medzinárodný škandál kvôli nezákonnému obohateniu sa. DSS a dôchodkový fond sú dve osobitné právne entity a prípadný krach DSS nijako neovplyvňuje stav peňazí v dôchodkovom fonde. V prípade krachu jednej DSS preberie jej klientov aj so všetkými úsporami iná DSS a jej fondy.
     
    Zákon reguluje výšku výnosov. Ak niektorá DSS dosahuje prinízke výnosy (v prípade rastového fondu menej ako polovicu priemeru všetkých rastových fondov na trhu), musí ich doplatiť z vlastného. DSS teda nebudú príliš riskovať s vloženými peniazmi, aby nemuseli prípadné rozdiely vo výnosoch doplácať.
     
    Jediný problém, ktorý by ohľadom garancií mohol nastať, je, že štát síce ručí za sto percent výšky osobného účtu, ale len do objemu 50 percent rezervného fondu solidarity v Sociálnej poisťovni, ktorý samozrejme v prípade krachu fondu nemusí stačiť. Je pravdepodobné, že štát by v prípade krachu fondu našiel peniaze na odškodnenie inde (podobne ako v prípade krachov bánk a nedostatku prostriedkov vo Fonde ochrany vkladov), zákon to však explicitne nehovorí. Len na ilustráciu, samotný dôchodkový fond Sociálnej poisťovne je mierne deficitný už v súčasnosti (výdavky na dôchodky sú vyššie ako odvody doň platené) a dôchodky sa napriek tomu vyplácajú v plnej výške.
  • Kedy začnú uverejňovať DSS výkonnosť jednotlivých fondov? Bude v materiáloch presne napísané, kde a s čím obchodujú?
    DSS ešte nezačali obchodovať. Na osobných účtoch totiž zatiaľ (polovica januára) nie sú žiadne peniaze, prvé sa tam objavia v marci. Zákon určuje, že do DSS sa začnú odvádzať peniaze z výplaty za nasledujúci mesiac (ak ju uzavrie po 15. dni v mesiaci, bude to z výplaty o dva mesiace). Zmluvy sa oficiálne môžu uzatvárať od prvého januára, a tento dátum platí aj pre tých, čo si uzavreli zmluvu v novembri alebo decembri 2004.
     
    Pre ľudí, ktorí uzavrú zmluvu do 15. januára, to znamená, že do DSS pôjdu peniaze z februárovej výplaty, ktorá sa vypláca v marci. Vzhľadom na to, že Sociálna poisťovňa má na prevod peňazí na Váš účet do DSS najviac 45 dní, prvé peniaze (ak mate už uzavretú zmluvu) by ste mali na osobnom učte v DSS vidieť najneskôr v apríli (a najskôr v marci).
     
    Podľa vyhlášky ministerstva práce o nepravdivej a zavádzajúcej reklame nesmie DSS zverejňovať údaje o výnosoch fondu za obdobie kratšie ako 12 mesiacov, najbližší rok teda tento udaj neuvidíte. Rovnako ako najbližších 18 mesiacov kvôli tej istej vyhláške nebudete vedieť, koľko ktorá DSS uzatvorila zmlúv.
     
    Investičné stratégie DSS sú zverejnené na ich internetových stránkach, vyžaduje to zákon. Na stránke DSS si nájdite sekciu dôchodkové fondy, ku každému z fondov zverejňuje DSS štatút, tam nájdete informácie aj o investovaní. Na konci každého štatútu nájdete aj informácie, na ktorých burzách môže DSS obchodovať, čo môže byť tiež cenné informácie o investičných stratégiách.
  • Čo poradíte žene, ktorá má 42 rokov, ohľadom vstupu do 2. piliera, ak je zamestnanec a jej súčasný plat je 0,8 násobok priemernej mzdy?
    Záleží od viacerých faktorov (ochota riskovať, bezpečnosť zamestnania atď.), takže by som skúsil poradiť len pár bodov, ktoré by bolo vhodne pri daných podmienkach brať do úvahy.
     
    V prvom rade si treba ujasniť, aké stabilné je súčasné zamestnanie a aké sú jej šance zamestnať sa, ak by o zamestnanie v najbližších rokoch prišla. Dosiahla by aspoň desať rokov sporenia v druhom pilieri? Zároveň sa treba zamyslieť, aká je šanca dosiahnuť významný rast mzdy oproti tej súčasnej. Len pri výrazne nadpriemernej mzde by totiž malo sporenie v druhom pilieri podstatný význam.
     
    Vek 42 rokov znamená, že potenciálna klientka by bola väčšinu času sporenia v druhom pilieri buď vo vyváženom alebo konzervatívnom fonde. Vzhľadom na očakávanú miernu výnosnosť týchto fondov a očakávaný relatívne významný rast reálnych miezd v najbližších rokoch (tento rast priamo ovplyvňuje rast prideľovaných dôchodkov zo Sociálnej poisťovne) by som sa skôr klonil k názoru, že je vhodnejšie, aj s ohľadom na výšku mzdy, neprestupovať do druhého piliera.
     
    Do druhého piliera by sa jej oplatilo prestúpiť podľa môjho názoru len v prípade, ak ma záujem o dedičnosť prostriedkov na jej účte, rozumnejšie by však bolo podľa mňa si na tento účel skôr uzavrieť nejaký druh úrazovej/životnej poistky. Pri nesplnení desaťročného obdobia sporenia by jej totiž účasť v druhom pilieri mohla výrazne znížiť dôchodok (keďže by ho z druhého piliera kvôli nesplneniu podmienok nemohla dostávať). Obzvlášť s ohľadom na výšku mzdy by to bola veľmi nepríjemná situácia.
  • Je zákonom stanovená minimálna dĺžka, na ktorú si sporiteľ bude musieť kúpiť dôchodok od DSS? Bude možné ponechať tam 0,6 % životného minima napríklad len na dva roky a ostatné prostriedky využiť podľa svojho uváženia? Na základe čoho DSS určí, ako dlho budem žiť?
    Najprv vás musím opraviť, nejde o 0,6 percenta životného minima, ale o 0,6-násobok. Zároveň vás musím sklamať, zákon jasne hovorí, že si musíte kúpiť DOŽIVOTNÝ dôchodok vo výške 0,6-násobku životného minima, čiže nie je možné si kúpiť tento minimálny dôchodok na dobu určitú (napríklad na dva roky, ako uvádzate). So zvyškom prostriedkov, ktoré vám ostanú po zakúpení si minimálneho doživotného dôchodku, môžete nakladať podľa vlastného uváženia.
     
    Na výpočet výšky doživotného dôchodku sa používa extrémne zložitý vzorec, ktorý berie do úvahy okrem iného úmrtnostné tabuľky. Tie sa berú do úvahy v okamihu, keď požiadate o doživotný dôchodok. Úmrtnostné tabuľky sa vyratúvajú na základe komplexných štatistických metód a na základe aktuálneho stavu populácie v jednotlivých vekových kategóriách. Ak vás to zaujíma hlbšie, skúste napríklad túto diplomovú prácu o výpočte úmrtnostných tabuliek. Čo ale je podstatné, životné poisťovne si nemôžu pre výplatu doživotných dôchodkov stanovovať úmrtnostné tabuľky ľubovoľne - musí ich schváliť Úrad pre finančný trh.
  • V ktorých krajinách a ako dlho podnikajú vlastníci slovenských DSS priamo v dôchodkovom sporení (nie v inej forme!), aký tam majú trhový podiel, koľko spravujú fondov, aká je ich doterajšia každoročná výnosovosť?
    Informácie o jednotlivých DSS nájdete aj na eTRENDE, napríklad na stránke Profily DSS. Pri každej spoločnosti je explicitne uvedené, v ktorých krajinách a v akých oblastiach finančného trhu pôsobí. Zároveň sú tam uvedené aj jej prípadné skúsenosti s dôchodkovou reformou z okolitých krajín.
     
    Keďže Vám ide o informácie o povinnom sporení, tie sú všade zákonom prísne upravené, takže nemá veľkú informačnú hodnotu písať napríklad o počte fondov jednotlivých spoločností.
     
    Aj výnosovosť fondov je v rôznych krajinách rôzne upravovaná, preto som pokladal pri tvorbe článkov skôr za zavádzajúce písať o ich výnosovosti. V Poľsku je napríklad potrebné dosahovať zákonom stanovovaný výnos, Chorvátsko má zas takú zákonnú úpravu, že sú výnosy všetkých fondov prakticky zhodné. Navyše (asi okrem Poľska) nemá žiadny trh za sebou toľko skúseností, aby sa podľa nich dalo orientovať pri výbere DSS.
     
    Skúsim aspoň zhrnúť súčasné DSS do niekoľkých skupín (poradie neznamená významnosť, len stupeň orientácie na dôchodkové a životné sporenie):
    tie, ktoré sa dlhodobo a celosvetovo zameriavajú predovšetkým na dôchodkové a životné poistenie: Aegon, Credit Suisse, ING
    tie, ktoré sa celosvetovo venujú finančným službám a medzi nimi aj dôchodkovému a životnému poisteniu: Allianz, ČSOB, Generali (resp. VÚB-Generali)
    z globálneho hľadiska menší hráči, ktorí majú skúsenosti hlavne v iných oblastiach finančníctva: Prvá dôchodková sporiteľňa (zo skupiny Erste Bank, ktorá pôsobí v strednej Európe), Sympatia-Pohoda (venuje sa hlavne poisťovníctvu, správe aktív a dobrovoľnému dôchodkovému poisteniu v strednej Európe, primárnou oblasťou, kde pôsobia jej akcionári, je Slovensko).
  • Aký dôchodkový fond je výhodné si zvoliť pri momentálnej situácii na finančných trhoch (pokles úrokových sadzieb, rast kurzu slovenskej koruny voči euru a doláru)?
    Veľmi to záleží aj od veku. Ak ste mladý, tak určite rastový. Riziko výmenného kurzu SKK bude úspory ovplyvňovať len veľmi krátko, najviac tri roky, keďže jeden až dva roky pred prijatím eura bude kurz EUR/SKK pevne fixovaný. Po prijatí eura toto riziko už úplne odpadne.
     
    Pokles úrokových sadzieb ovplyvní predovšetkým fondy pracujúce s dlhopismi, teda vyvážený a (hlavne) konzervatívny, obzvlášť pri konzervatívnom treba počítať s nízkou mierou výnosov. Keďže však každý fond musí v súčasnosti investovať aspoň tridsať percent aktív do slovenských cenných papierov a iná možnosť ako štátne dlhopisy na Slovensku takmer nie je, pokles úrokových sadzieb a tým aj pokles úrokov z dlhopisov ovplyvní všetky fondy prakticky rovnako.
     
    Zjednoduším: ak máte do 35 rokov, najlepšie je ísť do rastového fondu, ak ste starší, rozhodnite sa podľa vášho rizikového apetítu pre rastový alebo vyvážený fond.
  • Sme personálna agentúra, ktorá vysiela svojich pracovníkov na práce do ČR. Ich mzda a odvody sú platené v SR. Zaujíma nás, či je pre našich pracovníkov vhodné a výhodné vstúpiť do druhého piliera. Čo sa stane, ak po čase budú musieť v rámci európskej legislatívy začať platiť odvody v krajine vyslania, t.j. nesplnia minimálnu dobu sporenia 10 rokov? Budú si musieť v SR dobrovolne prispievať, aj keď budú platiť odvody v ČR? Ak si budú dobrovoľne prispievať, budú dostávať dva dôchodky - zo SR aj z ČR?
    Či sa vašim pracovníkom oplatí vstúpiť do druhého piliera, záleží od ich individuálnych parametrov a preferencií. Tým mladším (povedzme do 35 - 45 rokov, v závislosti od výšky príjmu a ďalších okolností) sa to určite oplatí, obzvlášť ak odvody platia v SR.
     
    Ak po čase pracovníci budú musieť začať platiť odvody v krajine vyslania, budú si môcť dobrovoľne platiť odvody v SR, čo sa im oplatí hlavne vtedy, ak budú chcieť dostávať dôchodok aj od Slovenska. Samozrejme, dôchodok z ČR budú dostávať, len ak splnia aj podmienky v ČR. Tie najlepšie zistíte od Českej správy sociálneho zabezpečenia. Dôchodok zo SR aj ČR budú vaši pracovníci dostávať len v tom prípade, ak splnia podmienky prideľovania dôchodku v oboch krajinách. Na Slovensku je to desať rokov účasti v Sociálnej poisťovni, a ak je pracovník účastníkom druhého piliera, aj desať rokov sporenia v druhom pilieri. Úspory z druhého piliera musia zabezpečiť doživotný dôchodok vo výške aspoň 0,6-násobku životného minima.
  • V rokoch 1992 - 1999 som študoval na vysokej škole. Od apríla 1999 do marca 2000 som absolvoval základnú vojenskú službu (ZVS). Aká hodnota osobného mzdového bodu bude použitá na výpočet dôchodku zo Sociálnej poisťovne pre obdobie štúdia a aká pre obdobie ZVS? Je možné odvody spätne doplatiť, aby som dosiahol vyššie mzdové body za vybrané roky?
    Osobné mzdové body počita Sociálna poisťovňa až od roku 1994. Za študentov platil štát odvody len do 25. roku veku. Takže ak ste niekedy v období rokov 1994 až 1999 dosiahli tento vek, po ňom za Vás už štát odvody neplatil. Vymeriavací základ pre poistencov štátu (o.i. aj za študentov VŠ a vojakov ZVS) stanovoval každý rok zákon o štátnom rozpočte, bolo to na úrovni minimálnej mzdy. Jej pomer k priemernej mzde nebol konštantný, pohyboval sa medzi 0,4 a 0,5-násobkom priemernej mzdy. Za rok 2003 to napríklad bolo 0,43. Zvyšovanie minimálnej mzdy v pomere k priemernej malo klesajúcu tendenciu, za rok 1994 teda budete mat vyšší osobný mzdový bod ako za ďalšie roky.
     
    Spätne doplatiť odvody podľa súčasnej právnej úpravy možné nie je. Táto možnosť sa zaviedla len pre študentov, za ktorých štát odvody už neplatí (čiže od roku 2004). V každom prípade by som Vám to i tak neodporúčal, efekt na budúci dôchodok by bol veľmi malý. Voľné prostriedky je lepšie vložiť do tretieho piliera - životnej poistky, DDP či inej formy penzijného sporenia s daňovým zvýhodnením. Navyše, pri Vašom mladom veku vôbec nemáte istotu, či sa do dôchodkového veku nezmenia pravidlá vyplácania penzií. Mohlo by sa stať, ze by ste peniaze do Sociálnej poisťovne vkladali nadarmo. Akýkoľvek druh súkromného sporenia Vám pomôže oveľa viac ako spätné platenie odvodov do Sociálnej poisťovne.
  • Do roku 2000 jsem byl voják z povolání, odvody do sociální pojišťovny v SR platím od 1. 1. 2001. Můj příjem je okolo 27 000 Sk a jsem vysokoškolský učitel s průměrným zvyšováním platů ve veřejné službě. Mám 48 let. Myslím si, že je pro mě výhodnější zůstat v 1. pilíři. Mám pravdu?
    Určite je pre Vás výhodnejšie ostať v prvom pilieri. Ten Vám pri odchode do dôchodku prinesie vyššiu alebo aspoň porovnateľnú penziu ako keby ste tých 14 rokov boli aj v DSS. Pri predpokladanom raste miezd sa totiž budú v najbližších 10 - 15 rokoch novoprideľované dôchodky veľmi výrazne zhodnocovať. Druhý pilier by pre Vás mohol byť zaujímavý, len ak by ste mali záujem o niektoré jeho iné výhody, hlavne o dedičnosť nasporených prostriedkov.
  • Mám 50 rokov a chcem vstúpiť do 2. piliera. Čo sa stane, ak posledné tri roky nebudem mať prácu? Dostanem dôchodok aj z 2. piliera, ak nebudem sporiť 10 rokov? Čo sa stane s peniazmi z 2. piliera?
    Zákon hovorí jasne - na získanie nároku na dôchodok z druhého piliera musíte platiť odvody aspoň desať rokov, t.j. dôchodková správcovská spoločnosť (DSS) musí mať na Vašom účte aspoň 120 platieb - odvodov. Ak nesplníte túto podmienku, pri odchode do dôchodku budete mať nárok len na penziu zo Sociálnej poisťovne, pričom tá za obdobie, počas ktorého ste boli v druhom pilieri, bude len polovičná (pretože tam budete počas účasti v druhom pilieri odvádzať len polovičné odvody oproti predchádzajúcemu obdobiu). Váš účet však ostane v DSS otvorený a bude naďalej dediteľný.
     
    Riešením by bolo, ak by ste si chýbajúce odvody dobrovoľne doplácali, aj keď budete náhodou nezamestnaný. Prípadne po odchode do dôchodku si nájdite na chýbajúce obdobie zamestnanie, a akonáhle splníte podmienku desiatich rokov účasti, môžete aj DSS požiadať o vyplatenie dôchodku. Nie je však podľa súčasného zákona možné dostať dôchodok z DSS aj za menej ako desať rokov aktívneho sporenia.
  • Mám 43 rokov, nadpriemerný príjem ako živnostníčka / podnikateľka a platím si aj doplnkové dôchodkové poistenie. Čo by ste považovali za najväčšie riziko v prípade môjho vstupu do druhého piliera? Považovali by ste za rizikovú skutočnosť, ak by správcom prostriedkov 2. a 3. piliera bola tá istá banka?
    Keďže na získanie nároku na dôchodok v druhom pilieri potrebujete aspoň desať rokov aktívne sporiť, najväčšie riziko asi bude to, či túto podmienku splníte. Keďže ste podnikateľka, zrejme viete posúdiť, aká silná je pozícia vašej firmy a či bude aspoň desať rokov úspešne fungovať.
     
    Kumulácia úspor z 2. a 3. piliera v jednej banke by rizikom byť nemala. Majetok fondov je oddelený aj od dôchodkovej správcovskej spoločnosti aj od banky ako depozitára. Prísť o peniaze v DDP je v porovnaní s DSS jednoduchšie, hoci tiež veľmi málo pravdepodobné. Samozrejme, pre pokoj duše je vhodné mať DDP a DSS u iných spoločností (depozitárov), no nie je to nevyhnutné. Ja osobne mám životnú poistku i DSS u tej istej spolocnosti, ak Vám to pomôže pri rozhodovaní.
     
    Ak odhliadneme od rzika nesplnenia 10-ročného limitu, potom ostáva už len klasické trhové riziko - že sa peniaze vo fondoch nezhodnotia podľa očakávaní. Vzhľadom na to, že na to vo Vašom prípade budú mať takmer 20 rokov, neobával by som sa. Vo Vašom veku a s nadpriemerným príjmom rozhodne neriskujete vstupom do druhého piliera viac, než napríklad ľudia o generáciu mladší. Naviac nasporené peniaze budú Vaše, čo je ďalší dobrý dôvod ísť do druhého piliera. Predsa len, kým sú štátne, štát si s nimi môže robiť, čo chce, a my to veľmi neovplyvníme.
  • Mám 51 rokov a pracujem vo finančnom sektore, moja priemerná mzda je vyššia ako priemerná mzda v hospodárstve. O prechode do druhého piliera neuvažujem. Už roky si však platím doplnkové dôchodkové poistenie. Neviem, čo sa stane s s mojimi úsporami po transformácii DDP. Je možná kombinácia poberania dôchodku zo Sociálnej poisťovne a z DDP?
    Po transformácii DDP budete mať nárok na rovnaký doplnkový dôchodok ako pred transformáciou. DDP nemôže bez Vášho súhlasu jednostranne zmeniť zmluvu. Brať dôchodok zo Sociálnej poisťovne aj DDP bude samozrejme možné aj naďalej, tieto dva systémy sa navzájom neovplyvňujú. Pri odchode do dôchodku požiadate o penziu Sociálnu poisťovňu a zároveň požiadate DDP o vyplácanie doplnkového dôchodku. O ten môžete prípadne požiadať ešte skôr, ak budete chcieť, to už záleží na Vašom rozhodnutí.
     
    Na budúci rok budem mať 60 rokov. Doteraz som odrobil cca 40 rokov, 25 rokov som bol štátny zamestnanec (v službach polície), z toho 2 roky na vojenskej základnej službe. Za túto odpracovanú časť mám vymeraný a poberám výsluhový dôchodok. Mimo tejto služby som pracoval v civilnom sektore 13 rokov a jeden rok som bol nezamestnaný - prihlásený na úrade práce. Môžem za tieto odpracované roky, ktoré nemám zahrnuté v naležitostiach okolo výsluhového dôchodku, dostávať normálny dôchodok?
     
     
    Zo Sociálnej poisťovne (SP) môžete dostať dôchodok, ak ste v nej boli zúčastnený aspoň desať rokov, čo - podľa toho čo píšete - aj spĺňate. Pri dosiahnutí dôchodkového veku teda máte nárok na dôchodok aj zo SP. Vojenská služba, vysokoškolské štúdium (ak ste študovali na VŠ) aj pol roka nezamestnanosti sa Vám zaratúva ako účasť v SP, počas tejto doby za Vás totiž platil poistné štát (od 1. 1. 2004 už za nezamestnaných ani študentov štát poistné neodvádza). Podľa všetkého teda na dôchodok zo SP popri Vašom výsluhovom dôchodku nárok máte. V týchto dňoch by ste mali dostať od SP list, kde je uvedená doba Vášho zamestnania s počtom odpracovaných rokov. Keďže SP nemusí mať údaje o všetkých Vašich bývalých zamestnaniach, skontrolujte si tento výpis, či sú tam všetky zachytené a prípadné chybné údaje reklamujte. Na základe týchto údajov Vám totiž SP vyráta dôchodok.
  • Aký je rozdiel medzi dôchodkom zo Sociálnej poisťovne a z DSS?
    Sociálna poisťovňa vyratúva penziu na základe zákonom stanovenej rovnice, DSS ho vypočítava podľa výšky úspor v dôchodkovom fonde. Kým však rovnica určená zákonom môže meniť svoje parametre na základe politických záujmov, úspory ako súkromný majetok politickým vplyvom nepodliehajú. Navyše sa zhodnocujú, aj keď človek nepracuje, teda je nezamestnaný alebo napríklad cestuje po svete. V Sociálnej poisťovni sa za takéto obdobie dostane len údaj, že nepracuje a de facto človeku zníži nárok na dôchodok.
     
    DSS budú vypočítavať výšku dôchodkov na základe poistnomatematických modelov, možnosť dôchodku z DSS však bude flexibilnejšia. Okrem doživotnej penzie tu totiž bude aj možnosť programového výberu, ktorý je plne dediteľný aj po odchode do dôchodku. Kto si myslí, že dokáže svoje nasporené peniaze investovať lepšie ako DSS, môže si celú čiastku, okrem minimálneho dôchodku, vložiť napríklad do podielových fondov či do akcií a žiť len z ročných výnosov. Sociálna poisťovňa ponúka len jednu možnosť: doživotný dôchodok bez možnosti dedenia či vyberania časti dôchodku. Na rozdiel od DSS sa totiž v nej odvody nesporia, ale idú na výplatu nárokov voči súčasným dôchodcom.
  • Ak budem mať vo fonde menej, ako som tam vložil, štát mi rozdiel uhradí?
    Pozor, štát negarantuje straty spôsobené znehodnocovaním fondov - napríklad v dôsledku poklesu cien akcií. Zákon však obsahuje kontrolné mechanizmy, ako predísť prílišnému znehodnocovaniu jednotlivých fondov. Napríklad správca rastového fondu, ktorého výnos je menší než 50 percent priemeru výnosu všetkých rastových fondov a rozdiel výnosov oproti priemeru vyšší než päť percentných bodov, má povinnosť doplatiť zhodnotenie zo svojich peňazí.
  • Ako je to s garanciou úspor?
    Stopercentná garancia úspor sa vzťahuje len na prípadné straty spôsobené kriminálnou činnosťou (defraudácia a podobne). Štát síce ručí až do výšky sto percent úspor, maximum vyplatených peňazí je však obmedzené polovicou výšky rezervného fondu solidarity v Sociálnej poisťovni. Nie je isté, či by v prípade „vytunelovania“ dôchodkového fondu boli v tejto rezerve dostatočné prostriedky na uhradenie záväzkov. Dá sa však predpokladať, že by štát takúto prípadnú stratu v prípade potreby prefinancoval, hoci zákon to explicitne neurčuje. V žiadnej krajine sa ešte taký prípad defraudácie prostriedkov klientov nestal. Vzhľadom na pomerne prísny systém kontroly je aj na Slovensku toto riziko zanedbateľné, aj tak však má význam zvážiť, pre ktorú z DSS sa rozhodnúť.
  • Čo ak moja DSS skrachuje?
    Ak DSS si nedokáže na seba zarobiť a skrachuje, z hľadiska klienta sa nič podstatné nestane, jeho úspory sa presunú do inej DSS. Dôchodkové fondy totiž nie sú majetkom DSS, tá ich len spravuje, čiže riadi to, ako sa budú tieto peniaze investovať. Reálne sa však peniaze sporiteľov nikdy do rúk manažérov DSS nedostanú. Budú totiž na účtoch depozitára, teda banky, s ktorou DSS spolupracuje, no nie je s ňou majetkovo prepojená. Banka s peniazmi nemôže disponovať, môže ich len strážiť a prípadne odobriť DSS ich investovanie. Ak by ich DSS chcela investovať v rozpore so zákonom, je povinnosťou banky takúto operáciu nedovoliť a nahlásiť ju Úradu pre finančný trh. Ten má navyše prehľad o investíciách, a ak by teda aj zlyhala vzájomná kontrola banky a DSS, môže zasiahnuť.
  • Oplatí sa ostať v Sociálnej poisťovni?
    Okrem ľudí, ktorí majú menej ako desať rokov do dôchodku a podľa zákona sa teda druhého piliera nemôžu zúčastniť, sa oplatí ostať v Sociálnej poisťovni aj občanom o niečo mladším. Dôležitú úlohu tu okrem času do dôchodku zohráva aj fakt, že na nárok na penziu z druhého piliera musí klient sporiť aspoň desať rokov. Inými slovami, ak tam neodvedie aspoň 120 mesačných platieb, nemôže DSS požiadať o penziu. Ak teda niekto má 11 rokov do dôchodku, ale dva roky pred penziou príde o prácu a odvody si dobrovoľne neplatí, z druhého piliera pri vstupe do penzie peniaze nedostane. Pritom dôchodok zo Sociálnej poisťovne sa mu o polovicu skráti za obdobie, počas ktorého bol aj klientom DSS. Nárok na penziu z DSS mu vznikne až vtedy, keď bude mať za sebou desať rokov platenia odvodov, napríklad ak si ich zaplatí dobrovoľne alebo bude ešte aj po dosiahnutí dôchodkového veku nejaký čas pracovať.
     
    Navyše, novoprideľované dôchodky, vypočítavané na základe zákonom stanovenej aktuálnej dôchodkovej hodnoty, budú rásť tempom rastu miezd. To bude v najbližších rokoch napríklad vplyvom vstupu do EÚ pomerne vysoké, určite vyššie než zhodnotenie fondov. Dá sa síce očakávať, že spôsob valorizácie aktuálnej dôchodkovej hodnoty sa postupom času zmení, zatiaľ je však pre tých, čo majú do dôchodku len pár rokov, výhodnejšie ostať len v Sociálnej poisťovni.
  • Ako vyzerá dedenie dôchodkových úspor?
    Peniaze na účtoch dôchodkových fondov sú podľa súčasnej právnej úpravy súkromným majetkom. Kým teda umrie klient DSS počas sporenia, pred dovŕšením dôchodkového veku, celý zostatok na osobnom účte je dediteľný rovnako ako napríklad bankový účet či dom. V zmluve s DSS môže klient dokonca ustanoviť dediča, čo v zásade dedičské konanie ešte zjednodušuje. Pri rozhodovaní sa pre druhý pilier by preto mal občan brať do úvahy aj tento fakt – kto umrie pred odchodom do dôchodku a je poistený len v Sociálnej poisťovni, tak o svoje peniaze prakticky príde. Do Sociálnej poisťovne (SP) sa totiž odvádza rovnaká suma ako do DSS, v SP však právo na dedenie neexistuje.
     
    Akonáhle sa klient DSS rozhodne odísť do dôchodku, má povinnosť kúpiť si zo svojich úspor doživotný dôchodok vo výške 0,6-násobku životného minima. Doživotný dôchodok nie je dediteľný, zároveň však predstavuje relatívne malý podiel z celkových úspor. Po štyridsaťročnom sporení by napríklad kúpa minimálneho dôchodku mala stáť 10 až 20 percent celoživotných úspor v závislosti od dĺžky sporenia. Klient si samozrejme môže doživotný dôchodok kúpiť aj za zvyšok usporenej sumy, opäť však treba pripomenúť, že doživotný dôchodok nie je dediteľný (rovnako ako nie je dediteľný dôchodok zo Sociálnej poisťovne).
     
    Klient sa však môže rozhodnúť pre programový výber, čo je vlastne postupné vyberanie usporenej čiastky počas stanoveného obdobia. Ak počas tohto obdobia klient umrie, programovo vyberaný dôchodok je plne dediteľný. Programovo sa dá vybrať čiastka najmenej v jednom mesiaci, teda je možné si dať vyplatiť usporené peniaze okamžite po odchode do dôchodku. Treba však pamätať na to, že ak človek vybraté peniaze minie, prípadne bude žiť dlhšie než trvá jeho programový výber, od DSS už bude dostávať len povinne zakúpený minimálny dôchodok.
Kalendár podujatí
  • 30
  • 31
  • 1
  • 2
  • 3
  • 4
  • 5
  • 6
  • 7
  • 8
  • 9
  • 10
  • 11
  • 12
  • 13
  • 14
  • 15
  • 16
  • 17
  • 18
  • 19
  • 20
  • 21
  • 22
  • 23
  • 24
  • 25
  • 26
  • 27
  • 28
  • 29
  • 30
  • 1
  • 2
  • 3
  • 4
  • 5
  • 6
  • 7
  • 8
  • 9
  • 10
dôchodkový servis.sk